Keď Štefan Svetko nastúpil do funkcie starostu Mojša, obec mala 464 obyvateľov. Materská škola bola zatvorená a demografický vývoj neveštil nič dobré. Dnes je situácia úplne iná. Počet obyvateľov postupne vzrástol na približne 1 537 a s rastom obce prišli nové požiadavky na bývanie, dopravu, školstvo aj športovú infraštruktúru.
Za zmenou stálo aj rozhodnutie vytvoriť podmienky pre novú výstavbu. Ako starosta Štefan Svetko spomína, Mojš sa postupne menil z obce, ktorá zápasila s úbytkom obyvateľov, na miesto, kam prichádzali nové rodiny.
„Už vtedy som písal, že sa budem snažiť zastaviť úbytok obyvateľov, prilákať do obce nových ľudí a postaviť bytový dom,“ spomína Štefan Svetko.
Výstavba bytového domu sa začala v roku 2009. Postupne pribúdali ďalší obyvatelia, medzi ktorými boli aj ľudia z Oravy a Kysúc. Významnú úlohu zohrala blízkosť pracovných príležitostí v automobilke Kia a dobrá dostupnosť do Žiliny.
„Počet obyvateľov postupne rástol a dnes sa blížime k hranici 1 537 ľudí. Je to obrovský nárast,“ hovorí starosta.
Mojš sa podľa jeho slov dokonca zaradil medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce obce na Slovensku.
Zo zatvorenej škôlky k novej. Mojš musel reagovať na rast počtu detí
S príchodom nových rodín sa ukázalo, že samotné pozemky a bývanie nestačia. Obec potrebovala obnoviť aj služby pre obyvateľov. Jednou z prvých výziev preto bolo opätovné sprevádzkovanie materskej školy.
Stará budova pochádza z roku 1921. Obec ju postupne opravila, zateplila, vymenila okná a napojila na kanalizáciu. Na úpravách sa podieľali vlastné finančné prostriedky aj sponzori. V areáli pribudlo detské ihrisko.
Keď však počet detí ďalej rástol, kapacita už nestačila. Presadiť výstavbu novej materskej školy nebolo podľa Svetka jednoduché. Časť poslancov s projektom nesúhlasila a starosta potreboval získať podporu zastupiteľstva.
Napokon sa to podarilo po zmene zloženia zastupiteľstva. Novú materskú školu postavili a spolu so starou dnes podľa starostu poskytujú miesto približne 60 deťom. V novej škôlke je 40 detí.
„Materská škola je plne obsadená a niektoré žiadosti o prijatie detí už, žiaľ, nemôžeme vybaviť,“ približuje situáciu Štefan Svetko.
Rast počtu obyvateľov tak priniesol aj konkrétnu výzvu do budúcnosti. Obec musí reagovať na potreby rodín, ktoré sa do nej prisťahovali, a počítať s ďalším rozvojom.
Cesty, autobus aj obchvat. Doprava zostáva výzvou
Rastúci Mojš narazil aj na limity svojej dopravnej infraštruktúry. Obec mala úzke cesty a autobus sa kedysi nedostal až do centra. Doprava bola komplikovaná aj preto, že Mojš bol koncovou obcou.
Svetko spomína, že sa podarilo upraviť organizáciu dopravy a presvedčiť dopravcu, aby autobus mohol zachádzať do obce. Zriadili tiež miesto na otáčanie autobusu. Ľudia tak už nemuseli chodiť niekoľko kilometrov na zastávku mimo centra.
Dôležitým plánom zostáva obchvat. Pôvodnú trasu sa nepodarilo presadiť pre problémy s výkupom pozemkov. V novom územnom pláne preto obec počíta so zmeneným vedením trasy popri železnici.
„Obchvat nám stále chýba, no v plánoch s ním počítame,“ vysvetľuje starosta.
Nový územný plán však podľa neho ešte nie je definitívne dokončený. Hoci je veľká časť prípravy hotová, stále chýbajú potrebné podklady.
Doprave podľa Svetka pomohlo aj otvorenie tunela Višňové, vďaka ktorému sa časť áut vyhla vyťaženej križovatke pri Tescu. Starosta uvádza, že počet áut prechádzajúcich cez obec v sledovanom úseku klesol približne o tretinu.
Za získané peniaze obnovili cesty aj obecné budovy
Rozvoj Mojša neznamenal len výstavbu nových domov a škôlky. Obec sa postupne venovala aj opravám ciest, obecných budov a priestorov, ktoré slúžia obyvateľom.
Štefan Svetko spomína, že sa obci podarilo získať približne 700-tisíc eur v súvislosti so zdanením železničného areálu. Tieto peniaze následne využili aj na obnovu ciest.
Pri ich opravách sa museli vyrovnať s problémami, ktoré vznikli po starších prácach na kanalizácii. Podľa starostu bolo potrebné odstrániť veľké množstvo betónu, ktorý zostal po predchádzajúcich zásahoch.
Obci pomohlo aj bezplatné spracovanie tohto materiálu v zariadení, ktoré sa nachádzalo v železničnom areáli. Rozdrvený betón potom využili pri ďalších úpravách.
Postupne sa zatepľovali obecné budovy, vymieňali okná a dvere a objekty sa napájali na inžinierske siete. Obec investovala aj do hasičskej zbrojnice, kde pribudlo sociálne zázemie, upravené parkovisko a priestory na stretávanie.
V jej okolí vznikli tiež miesta na šport a oddych. Na viacerých projektoch sa podľa starostu podieľali dotačné zdroje, fondy a Nadácia Kia.
Mojš žije aj športom a spoločenskými podujatiami
Výraznou súčasťou rozvoja obce sa stal športový areál. Postupne v ňom pribudli a obnovili sa plochy na rôzne športové aktivity. Dnes sa využívajú na basketbal, futbal, hokejbal, tenis aj plážový volejbal.
Obec organizuje športové turnaje a podporuje miestne športové kolektívy. Svetko spomína aj úspechy volejbalistov v mestskej lige v Žiline a rozvoj stolného tenisu, ktorý má v Mojši tri družstvá.
„Šport som vždy podporoval,“ hovorí starosta, ktorý sa sám považuje za športovca.
Dôležité miesto v živote obce má aj kultúra. Obnovená sála slúži na svadby, oslavy a rôzne spoločenské podujatia. V obci sa stretávajú športovci, tanečníci aj ďalšie združenia. Priestory pri hasičskej zbrojnici sa využívajú na obecné akcie vrátane hodových slávností.
Rozvoj sa dotkol aj domu smútku, kde obec zabezpečila zateplenie, výmenu okien a napojenie na siete. Starosta zároveň hovorí o štúdii, ktorá počíta s možným rozšírením objektu.
Škola aj jazero za státisíce eur. Čo chce starosta ešte stihnúť?
Napriek množstvu dokončených projektov zostávajú aj plány, ktoré sa nepodarilo presadiť. Jedným z nich je vybudovanie školy pre prvý až tretí ročník základného vzdelávania. Svetko chcel využiť pozemok v centre obce a financovať výstavbu aj z prostriedkov získaných jeho predajom.
Projekt však v zastupiteľstve nezískal potrebnú podporu. Starosta upozorňuje, že príprava školy na inom pozemku by bola komplikovanejšia aj pre chýbajúce siete a prístupové cesty.
Ďalším veľkým projektom je revitalizácia jazera za Mojšom. Obci naň podľa Svetka schválili približne 920-tisíc eur z prostriedkov určených na územný rozvoj. Časť ľudí by však podľa neho uprednostnila použitie peňazí na chodníky a cesty.
Starosta vysvetľuje, že financie sú viazané na konkrétny účel a ich použitie musí zodpovedať podmienkam projektu. Zároveň upozorňuje, že obec nemá na všetky ďalšie zámery pripravenú projektovú dokumentáciu.
„Obávam sa, že o tieto peniaze napokon môžeme prísť,“ hovorí starosta v súvislosti s rizikom, že sa projekt nepodarí zrealizovať podľa plánov.
Po rokoch v starostovskom kresle uvažuje aj o dôchodku
Štefan Svetko otvorene priznáva, že presadzovanie projektov nebolo vždy jednoduché. Opakovane musel hľadať podporu poslancov a presviedčať ich o význame jednotlivých investícií.
„Presadzovanie jednotlivých projektov nebolo vždy jednoduché. O to viac ma teší, že sa mnohé z nich podarilo uskutočniť,“ hodnotí svoje pôsobenie na čele obce.
Mojš sa za ten čas výrazne zmenil. Z obce so 464 obyvateľmi a zatvorenou škôlkou sa stal domov pre približne 1 537 ľudí. Pribudli bývanie, obnovená aj nová materská škola, športoviská a priestory na spoločenský život.
Pred obcou však zostávajú ďalšie úlohy. Medzi najdôležitejšie patria dokončenie nového územného plánu, riešenie dopravy a rozhodnutie o ďalších investíciách. Starosta má dnes 67 rokov a priznáva, že pri úvahách o budúcnosti, aj s ohľadom na zdravie, už pred pokračovaním vo funkcii uprednostnil odchod do dôchodku. Takže v nadchádzajúcich komunálnych voľbách už za starostu nekandiduje.
Jeho príbeh tak nie je len o tom, čo sa v Mojši podarilo vybudovať. Ukazuje aj to, aké náročné môže byť plánovanie rozvoja obce, keď rast počtu obyvateľov predbehne pôvodné možnosti a každý ďalší krok si vyžaduje peniaze, prípravu aj podporu zastupiteľstva.
Sledujte nás na Facebooku! Prinášame aktuálne spravodajstvo o dianí v samospráve, ľuďoch na dvore, na ulici, v školskej lavici, na úrade, športoviskách či javiskách… jednoducho o všetkom, čo sa deje na Hornom Považí!
