Z Mojša do dejín slovenskej architektúry
Štefan Svetko sa narodil 19. júna 1926 v Mojši. Tento rok by oslávil sté narodeniny. Jeho meno sa natrvalo spája predovšetkým s budovou Slovenského rozhlasu v Bratislave, ktorá svojím tvarom obrátenej pyramídy patrí k najznámejším architektonickým dielam na Slovensku.
Jeho tvorba však siaha oveľa ďalej. Podieľal sa na projektoch hotela Bôrik v Bratislave, hotela Javorina vo Vysokých Tatrách či obytných stavieb v hlavnom meste. Za svoju prácu získal aj viaceré ocenenia. V roku 1998 mu udelili Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo.
Za známym menom sa pritom skrýva aj osobný príbeh človeka, ktorý si zachoval vzťah k rodnej obci a pomohol jej aj svojou profesiou.
Pre Mojšanov projektoval obecný úrad aj hasičskú zbrojnicu
Štefan Svetko nezanechal svoju architektonickú stopu iba vo veľkých mestách. Jeho práca je spätá aj priamo s Mojšom. Podľa slov starostu obce navrhol obecný úrad, hasičskú zbrojnicu a dom smútku.
„On to urobil kamarátsky, ako pre Mojšanov, pre rodákov,“ spomína starosta obce Štefan Svetko na pomoc, ktorú architekt poskytol svojej rodnej obci.
Starosta, ktorého bol slávny architekt strýko, si pamätá aj rodinné stretnutia, počas ktorých im ukazoval svoju prácu. Keď vznikala budova Slovenského rozhlasu, mohli vidieť, ako sa stavba postupne formuje a ako robotníci pracujú na jej konštrukcii. Architekt im ukázal aj hotel Bôrik.
Pre Mojš tak jeho meno nepredstavuje iba úspech známeho rodáka. Je spojené aj s konkrétnymi projektmi, ktoré pre obec pripravil.
Obrátená pyramída sa stavala dlhé roky
Najznámejším dielom Štefana Svetka je budova Slovenského rozhlasu v Bratislave. Projekt vznikol v roku 1967 a stavbu dokončili v roku 1983. Jej obrátený tvar sa stal výrazným architektonickým prvkom hlavného mesta.
Svetko sa podieľal aj na ďalších významných projektoch vrátane hotela Bôrik, hotela Javorina vo Vysokých Tatrách a obytných stavieb v Bratislave. Jeho tvorba tak zahŕňala rôzne typy budov a projektov.
V roku 1998 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. V roku 2009, vo veku 83 rokov, zomrel.
Komunistický režim mu skomplikoval život
Jeho profesijná dráha sa nevyvíjala vždy jednoducho. Podľa spomienok starostu Mojša sa Svetko po roku 1968 dostal pre svoje názory do nemilosti vtedajšieho režimu. Pôsobil ako predseda komory architektov a politické pomery sa podľa starostu odrazili aj na jeho pracovnom živote.
„Pod svoju prácu sa nemohol ani len podpísať,“ opisuje starosta problémy, ktorým mal architekt čeliť.
Spomína aj na situáciu pri otváraní hotela Bôrik. Kým sa pozornosť venovala inému človeku, Svetko podľa jeho rozprávania pomáhal s prenášaním nábytku. Jeho spomienka približuje, ako sa politické pomery mohli premietnuť do života človeka, ktorý sa podieľal na významných stavbách.
Osud mu pripravil aj bolestivé straty
Ani v súkromí nemal Štefan Svetko jednoduchý život. V roku 1962 zomrela jeho prvá manželka. Neskôr sa oženil so speváčkou a dramaturgičkou Katkou Stráňavovou.
Rodinu však zasiahla ďalšia tragédia. Ich syn Ivan zomrel vo veku 25 rokov. Túto stratu pripomína aj článok venovaný architektovmu životu a dielu.
Štefan Svetko zomrel 8. septembra 2009. Zanechal po sebe architektonické diela, ktoré sa stali súčasťou slovenských miest, aj projekty späté s jeho rodným Mojšom.
Mojš si svojho rodáka pripomína pamätnou tabuľou
Pri príležitosti stého výročia narodenia architekta sa pozornosť opäť obracia k jeho životu a tvorbe. Mojš si svojho rodáka pripomína pamätnou tabuľou. Na jednej strane približuje jeho životopis, na druhej sú uvedené stavby, ktoré ho preslávili.
Štefan Svetko sa narodil v malej obci pri Žiline, no jeho práca prekročila hranice regiónu. Najvýraznejším symbolom jeho tvorby zostáva obrátená pyramída Slovenského rozhlasu. V Mojši však jeho odkaz pripomínajú aj budovy, ktoré navrhol pre svojich rodákov.
PYRAMÍDA SLOVENSKÉHO ROZHLASU
(Zdroj: Čierne diery)
Rozhlas sa stal symbolom Bratislavy. Vznikol ako monument, ale aj ako vzdor proti nekvalite a priemernosti. Architekti nechceli postaviť obyčajný vežiak, a tak prišli v roku 1964 s odvážnym riešením — s obrátenou pyramídou, ktorej oceľová konštrukcia funguje ako koš z prútia a drží stavbu pohromade.
Pozrite sa s nami dovnútra vďaka fotkám Mateja Hakára.
K netypickému riešeniu povzbudila architektov už vypísaná súťaž. Rozhlas bol najvýznamnejším médiom tých čias. Bola preň vybraná exkluzívna lokalita v širšom centre Bratislavy. Náročný projekt mal pozdvihnúť úroveň socialistického stavebníctva. A myšlienkový rozlet dovoľovala aj Pražská jar – ktorá, ako vieme, bola len dočasným politickým uvoľnením.
Architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling sa pri riešení inšpirovali na zahraničných cestách: „Tieto cesty nás utvrdili, že neslobodno podľahnúť negramotnému tlaku pomerov, že architektúra kráča celkom inými cestami, ako by to chceli ideológovia socialistického realizmu a plánovači panelových sídlisk. Tam sme mohli vidieť, kam kráča svetový vývoj.“
Autori navrhli high-tech stavbu s oceľovou konštrukciou od inžinierov z Vítkovických železiarní. Tvar obrátenej pyramídy im umožnil vložiť dovnútra druhú pyramídu, zavesenú na železobetónovom jadre. Medzi nimi vzniklo akési „átrium“ – prenikajú doň slnečné lúče a oddeľuje tie najcitlivejšie prevádzky štúdií (od hluku ulice ich chráni prstenec redakčných priestorov).
Interiéry navrhla architektka Marta Skočková. Autori vyberali materiály tak, aby dobre pohlcovali zvuk. Veľké investície išli do koncertných a nahrávacích priestorov. Podľa aktuálnych prepočtov tvorili až 42 % z rozpočtu stavby. Unikátne je najmä Veľké koncertné štúdio, ktoré bolo považované za jedno z najlepších vôbec. Je to dom v dome, obloženými hrubými kamennými doskami a oddelený od okolitého priestoru pružinami, ktoré sa dajú vymieňať.
Pri rozhlase mal viesť nový bulvár od Hlavnej stanice až po nábrežie Dunaja – takzvaná priečna os. Pôvodne malo ísť o pás zelene, neskôr o autodráhu, ktorú by lemovali monumenty. Opakované zmeny plánov spôsobili, že architekti museli svoj koncept zmeniť viackrát v procese výstavby. Okná do zelene musela nahradiť robustná podnož, aby chránila citlivé prevádzky pred hlukom ulice. Vonkajšie terasy a schodiská mali ožiť kultúrou, chodby mali prepojiť rozhlas s okolitými budovami. Dokonca sa sem malo presťahovať trhovisko zo Žilinskej ulice. Ale nepodarilo sa to zrealizovať.
Odvážny koncept pyramídy narazil na limity nášho stavebníctva. Množstvo vecí fungovalo systémom pokus-omyl. Oceľová konštrukcia začala v lete praskať. Do stavby zatekalo a zariadenia sa poškodili. Spojovacie systémy vymýšľali na kolene priamo na stavbe. Niektoré časti museli strhnúť a znova postaviť. „Bolo to obdobie obrovskej lenivosti.“ Stavba trvala 16 rokov a extrémne sa predražila.
Pod ťarchou normalizácie sa vnímanie budovy zmenilo. Architekt Štefan Svetko nebol pozvaný ani na slávnostné otvorenie rozhlasu. Pre nesúhlas s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy bol ako autor odsunutý na okraj a projekty zaňho podpisoval Štefan Ďurkovič.
Dnes je Slovenský rozhlas jedna z najviac fotografovaných stavieb v Bratislave. Reprezentuje Slovensko aj v zahraničných publikáciách. V roku 2017 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Čierne diery je úspešný slovenský projekt a občianske združenie, ktoré od roku 2014 dokumentuje, popularizuje a pomáha zachraňovať zabudnuté architektonické pamiatky, dlhodobo prehliadané priemyselné dedičstvo (industriálnu architektúru) a modernistickú plastiku na Slovensku.
Sledujte nás na Facebooku! Prinášame aktuálne spravodajstvo o dianí v samospráve, ľuďoch na dvore, na ulici, v školskej lavici, na úrade, športoviskách či javiskách… jednoducho o všetkom, čo sa deje na Hornom Považí!
