Nová cesta má vyriešiť aj dažďovú vodu
Jedným z najväčších pripravovaných projektov v Jasenici je modernizácia miestnych komunikácií. Projekt ide cez integrované územné stratégie a obci už bol schválený projektový zámer v hodnote približne 218-tisíc eur.
Rozpočet však medzičasom výrazne narástol. Obec totiž nechce iba položiť nový povrch, ale vyriešiť aj problém s dažďovou vodou, ktorá v území spôsobuje problémy najmä počas jarných mesiacov.
„Schválených máme približne 218-tisíc eur. Keďže však chceme, aby bola cesta urobená poriadne a aby sa vyriešil aj problém s dažďovou vodou, rozpočet nám narástol takmer na pol milióna eur,“ vysvetľuje starostka Martina Zelenáková.
Konečná cena však môže byť nižšia. Rozhodne o nej aj verejné obstarávanie.
„Určite sa ešte môže znížiť. Keďže bude verejné obstarávanie, cena môže ísť dole. Do 30. septembra chceme podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok a uvidíme, akú alokáciu nám schvália. Je tam aj možnosť navýšenia približne o desať percent, aby obec musela doplácať čo najmenej,“ hovorí Zelenáková.
Podľa nej je však dôležité, aby sa cesta urobila poriadne a obec sa k problému nemusela o niekoľko rokov vracať.
„Tá cesta je naozaj dôležitá a je veľmi využívaná. Budeme preto radi, ak sa nám podarí vyriešiť aj problém s dažďovou vodou.“
Ak bude žiadosť schválená a následne sa uskutoční verejné obstarávanie, obec by chcela s realizáciou začať na jar.
„Podľa toho, kedy nám schvália žiadosť o nenávratný finančný príspevok, sa budú pripravovať zmluvy. Dúfame však, že na jar by sa cesta mohla začať realizovať.“
Ide o komunikáciu, ktorá vedie súbežne s hlavnou cestou cez obec patriacou Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Časť komunikácie už obec v minulosti upravila.
„Od farmy už máme jednu cestu urobenú. Robili sme ju cez PPA v rámci spoločných a vodozádržných opatrení. Teraz by sme chceli pokračovať od tejto cesty smerom do hory, k pozemkom.“
V území je už vodovod aj kanalizácia a obec chce preto dokončiť aj samotnú komunikáciu.
„Cesta je momentálne spevnená a máme tam aj vodovod a kanalizáciu. Chceli by sme preto dokončiť aj nový povrch.“
Práve dažďová voda však celý projekt skomplikovala.
„Na jar je tam veľmi veľa vody, ktorá zaplavovala okolité pozemky. Preto sme riešili, ako dažďovú vodu odviesť. Rokovali sme aj so Slovenským vodohospodárskym podnikom a máme povolené jej vypúšťanie do vodného toku aj zadržiavanie priamo v parcele.“
Súčasťou projektu preto budú aj vsakovacie a retenčné opatrenia.
„Sú tam naplánované vsakovacie opatrenia a voda, ktorú nebude možné zadržať, bude odtekať aj do vodného toku.“
Podľa starostky bolo vybavenie všetkých potrebných stanovísk a povolení náročné.
„Vybaviť všetky záväzné stanoviská a povolenia trvá niekoľko mesiacov. Je to pomerne náročný proces.“
Jasenica rastie, pribúdajú domy aj obyvatelia
Za rozvojom obce je podľa starostky aj jej poloha. Jasenica bola podľa jej slov jednou z prvých obcí v okrese, ktoré prešli komasáciou. Pozemky sa scelili a zároveň vznikol územný plán, ktorý sa rozšíril aj do extravilánu.
„Máme veľa parciel určených na výstavbu. Sme blízko mesta, v Bytči, či Považskej Bystrici sa dá napojiť na diaľnicu a blízko máme aj krajské mestá.“
Záujem o bývanie v Jasenici podľa nej stále existuje.
„Ľudia sa k nám chcú sťahovať. Do Považskej Bystrice sa od nás dostanete približne za deväť minút, čo je niekedy rýchlejšie ako z niektorých sídlisk.“
Výhodou je aj základná vybavenosť obce.
„Máme tu školu, síce malotriedku, ale máme aj poštu a obchod. Na bežný život je tu v podstate všetko, čo človek potrebuje.“
Na obecný úrad sa preto podľa starostky pravidelne obracajú ľudia, ktorí hľadajú pozemok.
„Ľudia stále volajú na obecný úrad a pýtajú sa, či nevieme o voľných parcelách alebo o niekom, kto by pozemok predával. Dopyt je stále veľký, no ponuka už nestačí.“
Jasenica sa zároveň približuje k hranici 1300 obyvateľov.
„Blížime sa k 1300 obyvateľom. Údaje Štatistického úradu však úplne nezodpovedajú tomu, čo máme v evidencii my. Na trvalý pobyt sú u nás prihlásení aj ľudia, ktorí žijú v zahraničí, a nie všetci sa zúčastnili sčítania. Údaje sa preto trochu líšia. K hranici 1300 obyvateľov sa však pomaly približujeme.“
Nie všetci noví obyvatelia však podľa nej automaticky začnú žiť aj komunitným životom obce.
„Počet obyvateľov naozaj rastie, ale stále je veľa ľudí, ktorí sa sem nasťahujú a my ani nevieme, že tu bývajú. Často si ani neprihlásia trvalý pobyt a v obci ich prakticky nevidíme.“
Niektoré rodiny dokonca využívajú obec predovšetkým ako miesto na bývanie.
„Je veľa prisťahovaných rodín, ktoré tu v podstate len prespávajú. Deti dávajú do školy v Považskej Bystrici a obec využívajú najmä na bývanie. Často ani nevedia, že tu máme amfiteáter alebo organizujeme rôzne podujatia. Na tých akciách ich potom nevidíme.“
Zároveň však starostka upozorňuje, že rozhodne nemožno všetkých nových obyvateľov hádzať do jedného vreca.
„Ale sú aj rodiny, ktoré tu nemajú žiadne väzby a napriek tomu sa zapájajú do všetkých aktivít, ktoré robíme. Niekedy zapadnú do komunity ešte lepšie ako niektorí miestni. Takže by som určite nechcela všetkých hádzať do jedného vreca.“
Práve deti môžu byť podľa nej cestou, ako nových a pôvodných obyvateľov prirodzene prepájať.
„Najlepšie sa to dá meniť cez deti. Ony sú partia, skamarátia sa a potom povedia rodičom: ,Títo idú tam, poďme aj my.‘ Deti ich prirodzene strhnú a práve cez ne sa ľudia najľahšie prepájajú.“
Malá škola bojuje o svoje miesto
Jasenica má vlastnú materskú školu aj málotriednu základnú školu. Práve budúcnosť malej školy je však podľa starostky veľkou témou.
„Momentálne je školský zákon nastavený tak, že malé školy nemajú jednoduchú pozíciu. Preferujú sa školy, ktoré majú minimálne 150 žiakov.“
Problémom je najmä financovanie.
„Je to v kompetencii obce, ale normatívy stále klesajú a my do školy musíme doplácať čoraz viac. Dokonca sa uvažuje o tom, že v budúcnosti by obce nemali školy dofinancovávať vôbec.“
Ak by obec nemohla školu dofinancovať, jej fungovanie by bolo ohrozené.
„Ak nebudeme môcť do školy doplácať, jednoducho zanikne.“
Ani prípadné zatvorenie školy by však automaticky neznamenalo, že všetky deti zostanú v susednej obci.
„To, že by sme školu zatvorili, ešte neznamená, že Brvnište by automaticky získalo viac detí. Mnohí rodičia by ich dali do škôl v Považskej Bystrici. Majú tam množstvo aktivít, krúžkov, plávanie a ďalšie možnosti, takže je to pre nich praktické.“
Aj samotná starostka svoje deti posiela na druhý stupeň do Považskej Bystrice.
„Moje deti tiež chodia na druhý stupeň do Považskej Bystrice. Majú tam jazykovú školu, súbor aj hádzanú. Keď už druhý stupeň nemáme u nás, Považská mi prišla ako praktickejšia voľba.“
O rozšírení školy obec momentálne neuvažuje aj pre nedostatok podpory zo strany štátu.
„Ani dotácie na rozšírenie takýchto malých škôl už veľmi nepodporujú.“
Plná je naopak obecná materská škola.
„Škôlku máme plne obsadenú. A to napriek tomu, že viaceré škôlky v okrese hovorili, že tento rok je detí menej. Máme veľmi šikovnú pani riaditeľku, ktorá s deťmi robí naozaj veľa, a preto k nám dávajú deti aj z okolitých obcí.“
Aj tu však obec sleduje demografický vývoj.
„Uvidíme, ako sa bude demografický vývoj vyvíjať. Keď sa pozrieme na počet narodených detí, podľa mňa bude potreba škôlok postupne klesať.“
Obec v minulosti zvažovala aj projekt rozšírenia materskej školy, napokon sa však doň nezapojila.
„Finančne to vychádzalo tak, že by obec musela na projekte doplácať príliš veľa. Financovanie bolo naviazané na počet novovytvorených miest, takže nám to vtedy nevychádzalo.“
Starostka upozorňuje aj na problém udržateľnosti podobných projektov.
„Udržateľnosť týchto projektov je päť rokov a teraz prichádza obdobie, keď sa nové škôlky začínajú nenapĺňať. Zároveň však musia zostať otvorené. Obce tak vybudovali kapacity, ktoré v danom čase potrebovali, no dnes už detí opäť ubúda.“
Futbal spája deti aj rodičov
Ak však v Jasenici niečo spája obec naprieč generáciami, je to futbal.
„Máme najviac futbalových členov v okrese. Je ich 119, z toho takmer stovka detí v štyroch mládežníckych družstvách. Futbalom žije naozaj celá obec, pretože väčšina detí je jeho súčasťou.“
Fungujú kategórie U9, U11, U13 a U15. Po ročnej prestávke sa navyše vrátil aj mužský tím.
„Naši muži mali rok prestávku. Pred dvoma rokmi sa ich nepodarilo dostatočne poskladať, a tak sme si povedali, že ak ich bude málo, nemá zmysel platiť pokuty a ďalšie náklady.“
Situáciu zmenilo práve fungovanie mládeže a veľký detský turnaj.
„Robíme veľký memoriál, detský turnaj, na ktorom sa zúčastnila aj Oravská Jasenica. Máme spoluprácu a družbu cez Javorníky s moravskou obcou Huslenky a deti odtiaľ prišli na turnaj k nám.“
Muži podľa starostky videli, ako futbal spája rodiny.
„Muži videli, ako futbal spája deti aj rodiny. Po zápasoch zostávame spolu, rozprávame sa a všetci sa poznáme, pretože naše deti spolu hrajú. Aj oni si povedali, že chcú byť súčasťou toho.“
Nakoniec sa tím podarilo opäť poskladať.
„Dohodli sme sa, že ak sa ich nazbiera dostatočný počet, prihlásime ich. Nakoniec sa dali dokopy a opäť hrajú. Začínajú však od najnižšej súťaže.“
Veľká časť práce pri futbale stojí na dobrovoľníkoch a rodičoch.
„Máme to postavené najmä na mládeži. Oteckovia a ďalší ľudia, ktorí sa futbalu venujú, sú veľmi zanietení. Mali sme tam napríklad len jednoduchý prístrešok na sedenie a oni z neho postupne vybudovali klubovňu.“
Na zveľaďovaní areálu sa podieľajú aj vlastným voľným časom a zháňaním sponzorov.
„Robia to vo svojom voľnom čase a zároveň si zháňajú sponzorov. Obec tiež prispieva, ale veľa vecí si zabezpečujú sami. Peniaze, ktoré získajú napríklad z plesu a ďalších aktivít, vracajú späť deťom a do areálu.“
A hoci ide o obecný majetok, ľudia z futbalu doň investujú veľa vlastnej energie.
„Každú sobotu aj počas týždňa prídu po práci na ihrisko a venujú sa tomu. Vidím to, pretože môj manžel je tam prakticky stále.“
Podľa starostky má táto dobrovoľnícka práca aj ďalší efekt.
„Tie priestory sú naozaj krásne. Aj muži tam teraz chodia pomáhať, pretože vidia, že to má zmysel a že sa tam všetci radi stretávajú.“
Futbal tak podľa nej vytvára aj nové priateľstvá medzi rodičmi.
„My mamičky sme spolu sedávali pri tréningoch a postupne z toho vznikli priateľstvá. Veď sme takto spolu sedeli niekoľko rokov.“
Svoje miesto má aj folklór, hasiči či turisti
Nie všetky deti však smerujú k futbalu. V Jasenici funguje aj folklórna skupina Dúbrava.
„Predtým to boli najmä dospelé ženy, no už druhým alebo tretím rokom sa zapájajú aj mladšie dievčatá. Postupne si tak vychovávajú novú generáciu.“
Folklór je zároveň súčasťou tradičného podujatia Jasenické nôtenie.
„Na konci leta organizujeme folklórny festival Jasenické nôtenie. V sobotu večer máme kapelu aj pre ľudí, ktorí nie sú vyslovene folklórne naladení. V nedeľu potom v amfiteátri býva svätá omša.“
Nedeľa potom patrí folklóru, jedlu a spoločnému stretnutiu.
„Máme tam stánky, varíme guláš a dievčatá v škole pečú podplameníky, posúchy a moravské koláče. Popoludní potom pokračuje kultúrny program.“
Súčasťou programu je aj Dúbrava.
„Naša Dúbrava vždy na začiatku zaspieva hymnu a potom vystúpi aj so svojím vlastným pásmom.“
V obci funguje aj hasičský zbor a turistické aktivity. Aj tie dávajú mladým ľuďom ďalšiu možnosť zapojiť sa do života obce.
Jasenica tak dnes rieši viacero veľkých tém naraz – od rozvoja ciest a bývania cez budúcnosť malej školy až po udržanie komunitného života. Podľa starostky je pritom dôležité, aby sa z obce nestalo iba miesto, kam sa ľudia prídu vyspať.
„Naozaj máme všetko pre taký ten život,“ hovorí Martina Zelenáková. Práve na tom, aby tento život zostal v Jasenici aktívny aj pri pribúdajúcich obyvateľoch, chce obec ďalej pracovať.
Sledujte nás na Facebooku! Prinášame aktuálne spravodajstvo o dianí v samospráve, ľuďoch na dvore, na ulici, v školskej lavici, na úrade, športoviskách či javiskách… jednoducho o všetkom, čo sa deje na Hornom Považí!
