spot_img

Ladislav Roman Čierny: Zo Žiliny do sveta. Slovenský umelec, o ktorom vie celý svet, no doma ho len objavujeme

Z jeho atelieru putujú obrazy do celého sveta. Ladislav Roman Čierny, priekopník originálnej techniky, tvorí nové diela, ktoré vystavujú galérie na všetkých kontinentoch. Na Slovensku ho však len začíname objavovať.

Desiatky rokov sa venuje výtvarnému umeniu, no nie štetcom a farbami, ale modernou digitálnou technikou, ktorú sám priebežne rozvíja. Ladislav Roman Čierny, autor originálnej metódy, je dnes uznávaným umelcom s vystavenými dielami na všetkých kontinentoch. Na Slovensku sa však jeho tvorba objavuje len zriedka.

„Nie sú to len fotografie. Sú to obrazy s dušou.“

Čo je to vlastne paintografia?

Je to špeciálna technika do ktorej patrí aj moja tvorba, ktorej zaradenie najlepšie vystihuje názov neorayonizmus, ktorú som vyvíjal celé desaťročia. Ľudovo povedané, ide o manipulovanú fotografiu – ale nie jednoduchým spôsobom, ako to robia bežné editory.

Je to zložitý, vrstvený proces, do ktorého vkladám vlastný umelecký cit a skúsenosť. Používam viac ako stovku počítačových programov, ktoré navzájom kombinujem. Každé dielo je výsledkom desiatok zásahov, skúšok, vrstiev.

Takže paintografia nie je len „digitálna úprava“ fotografie?

Je to úplne nová technika grafickej interpretácie, u ktorej sa v súčasnosti tvorí názvoslovie. Tak ako maliar potrebuje plátno, štetec a olej, ja používam fotoaparát, softvér a svoj umelecký pohľad. Programy sú len nástroje. Umenie vzniká až z pocitu, z rozhodnutí a z práce s atmosférou, v ateliéri aj exteriéri.

„Dielo musí pôsobiť pozitívne. Nechcem diváka znechutiť.“

Kedy je obraz hotový?

To je veľmi individuálne. Niekedy za deň, inokedy po dvadsiatich rokoch. Mám obrazy, na ktorých som robil desaťročia. Hotový je vtedy, keď cítim, že je umelecky vyvážený.

Čo musí divák pri pohľade na vaše diela cítiť?

Umelecké stvárnenie reality, jej interpretáciu a pozitívnu emóciu. Nerobím vojnové scény, násilie, politiku, ani erotiku. Umenie má človeka obohacovať, nie ničiť. Niektoré moje obrazy nesú aj tému osamelosti či smútku, ale vždy s nádejou. Chcem, aby človeka potešili alebo ho prinútili zamyslieť sa.

„Niektoré moje obrazy ľudia pochopia až po rokoch.“

Vaše diela sú známe tým, že ich divák objavuje postupne.

Áno. Sú vrstvené – nie len technicky, ale aj významovo. Divák, mnohokrát po rokoch zistí, že obraz, na ktorý pozeral celé roky, má nový rozmer. Niektorí ľudia hovoria, že nevidia, čo som chcel povedať. To je v poriadku, obrazy sú vnútorne zložité. Nie každý má rovnakú vizuálnu predstavivosť. Obraz má diváka osloviť skrytým obsahom aj po rokoch.

„Pre mňa nie je typický motív, ale jeho interpretácia a zvolená technika.“

Aké témy najradšej spracúvate?

Kvety, architektúru, dynamiku pohybu, portréty… Pre mňa je však typická interpretácia reality a použitá technika. Divák by mal poznať moju „ruku“ podľa štýlu, nie podľa námetu.

Pracujete aj so slovenskými motívmi?

Samozrejme. Som Slovák telom aj dušou. Mám spracované Čičmany, Vlkolínec či Žilinu – a práve tieto diela získali viaceré svetové ocenenia.

„Som aj súčasťou umeleckého dua ART Lacéria. Ako dvojica máme zo sveta stovky ocenení.“


Veľkú časť vašej tvorby tvorí spolupráca s umelkyňou a interpretétkou pani Valériou.

Spolupracujeme už viac ako desať rokov pod umeleckým názvom ART Lacéria. Dokáže interpretovať emócie – smútok, radosť, nádej. A má aj kritický pohľad, čo ma posúva ďalej. Spolu sme získali vo svete približne 200 medzinárodných ocenení, ďalšie dve stovky mám ako samostatný autor.

„Dve ceny OSN, Picasso a India.“

To sú obrovské úspechy. Ktoré si najviac ceníte?

Ťažko vybrať. Dve ceny mi udelila Organizácia spojených národov v New Yorku. Získal som aj Cenu Pabla Picassa, množstvo ocenení z Kanady, Ruska, Ukrajiny a Japonska, kde pôsobím ako umelecký kritik a administrátor galérií. V Indii, krajine s 1,5 miliardy obyvateľov, som bol vyhlásený za Umeleckú legendu aj Umelca roka roka 2022. To si nesmierne vážim.

A doma?

Na Slovensku som vystavoval napríklad v Piešťanoch, v Bratislave v Penaty klube, v Žiline v Makovického dome či vo foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja pri 50. výročí mojej tvorby. A nedávno o tvorbe dvojice s Valériou natočila rakúska televízia ORF2 dokument.

„Tvorím takmer každý deň. Namiesto televízie.“

Ako vyzerá váš bežný deň?

Tvorím takmer každý deň. Okrem rodiny a priateľov je umenie moja radosť, môj svet. Večer si sadnem k počítaču a tvorím – často do polnoci, niekedy aj dlhšie.

Aké máte plány do budúcnosti?

Chcem slovenským priateľom umenia priniesť nové trendy v umení a to, čo má vo svete meno a Slovenskú značku. Niečo, čo je akceptované medzinárodne, ale u nás zatiaľ málo známe. Verím, že aj vďaka tomuto rozhovoru sa o mojej tvorbe na Slovensku dozvie viac ľudí.

„Umenie má byť nadčasové.“

Ladislav Roman Čierny je dôkazom, že aj zo Žiliny sa dá tvoriť svetové umenie. Nepotrebuje veľké ateliéry ani sponzorov – len fotoaparát, počítač, trpezlivosť a vášeň. A hoci jeho diela visia v stovkách svetových galérií, on zostáva skromným človekom, ktorý každý večer v tichosti hľadá dokonalý obraz.

„Najdôležitejšie je, aby dielo pôsobilo pozitívne. Aby v človeku zanechalo svetlo,“ hovorí.

spot_img

Najnovšie

Na hrade Lietava ožijú tajomstvá prírody. Obrazy rodáčky z obce vás prenesú do sveta pokoja a fantázie

Lietavský hrad sa počas posledného májového víkendu premení na miesto plné radosti, umenia a emócií. Návštevníkov čaká nielen program pre deti pri príležitosti Medzinárodného dňa detí, ale aj výnimočné stretnutie s umením rodáčky z Lietavy, ktorá svoj talent pretavila do obrazov plných farieb, svetla a atmosféry prírody.

Vo Veľkom Rovnom budú váľať máj. Obec pozýva na večer plný folklóru

Tradície, ktoré kedysi spájali celé generácie, vo Veľkom Rovnom stále žijú. Posledný májový večer bude patriť folklóru, spevu a symbolickému váľaniu mája, ktoré každoročne pripomína krásu starých zvykov a silu komunitného života v obci.

V Štiavniku sa maká, aj keď je to často „beh na dlhé trate“. Starosta hovorí o pozemkových úpravách, bytoch, aj eurofondoch

Pozemkové úpravy po desiatkach rokov čakania, nové centrum obce, rekonštrukcie bytoviek, chodníky, telocvičňa, ihriská aj problémy s eurofondami. Starosta obce Štefan Vároš v rozhovore otvorene hovorí o tom, čo všetko dnes znamená viesť veľkú obec, prečo sa niektoré projekty pripravujú aj celé roky a prečo starostovia často riskujú státisíce eur. Rozprávali sme sa aj o bývaní mladých, kamerovom systéme, pozemkových úpravách či o tom, prečo je dnes každá investícia oveľa drahšia než pred pár rokmi.

V Štiavniku plesali, stavali máj, aj čistili prírodu. Starosta je hrdý na spolupatričnosť spoluobčanov

Kým v mnohých obciach sa sťažujú na slabý záujem ľudí o spoločenský život, v Štiavniku je situácia opačná. Podľa starostu obce Štefana Vároša žije dedina počas celého roka množstvom podujatí, stretnutí aj dobrovoľníckych aktivít. Seniori dostávajú kvety k MDŽ, deti zdobia Máj, folkloristi spievajú pod stromom, plesová sála býva plná do posledného miesta a desiatky dobrovoľníkov pravidelne čistia potoky, lesy aj kopce od odpadu.

Po stopách Ľudovíta Štúra kráčali stovky turistov. Región spojil pohyb aj hrdosť na tradície

Hory, lesné chodníky a spoločná myšlienka spojili počas uplynulej soboty ľudí z viacerých obcí. Symbolický turistický pochod Po stopách Ľudovíta Štúra prilákal milovníkov prírody, turistiky aj tradícií, ktorí si pripomenuli významnú osobnosť slovenských dejín priamo v krásnom prostredí okolia Horného Hričova, Svederníka, Diviny a Dlhého Poľa.

Veľké Rovné rozžiari Deň rodiny. Deti potešia Šmolkovia aj sladké prekvapenia

Obec Veľké Rovné pripravila podujatie, ktoré poteší malých aj veľkých. Už v piatok 29. mája sa futbalové ihrisko na Nivách zmení na miesto plné smiechu, hudby, hier a rodinnej pohody. Deti sa môžu tešiť na nafukovacie atrakcie, maľovanie na tvár či obľúbených Šmolkov, rodičia zas na príjemnú atmosféru a bohaté občerstvenie.