spot_img

V Štiavniku sa maká, aj keď je to často „beh na dlhé trate“. Starosta hovorí o pozemkových úpravách, bytoch, aj eurofondoch

Pozemkové úpravy po desiatkach rokov čakania, nové centrum obce, rekonštrukcie bytoviek, chodníky, telocvičňa, ihriská aj problémy s eurofondami. Starosta obce Štefan Vároš v rozhovore otvorene hovorí o tom, čo všetko dnes znamená viesť veľkú obec, prečo sa niektoré projekty pripravujú aj celé roky a prečo starostovia často riskujú státisíce eur. Rozprávali sme sa aj o bývaní mladých, kamerovom systéme, pozemkových úpravách či o tom, prečo je dnes každá investícia oveľa drahšia než pred pár rokmi.

V Štiavniku sa po rokoch rozbehli pozemkové úpravy. Čo to pre obec znamená?

Pozemkové úpravy sú obrovská vec. Myslím, že 23. apríla bolo prvé veľké stretnutie občanov, ktoré organizoval okresný úrad. Prišlo možno 250 až 300 ľudí. Tam dostali základné informácie o celom procese, ako budú pozemkové úpravy prebiehať, čo sa bude robiť a v akých etapách.

Vznikla aj komisia, ktorá bude počas celého procesu fungovať ako spojka medzi občanmi a okresným úradom. Ľudia si tam demokraticky zvolili svojich zástupcov. Niektorých sme navrhli my, ďalší sa prihlásili sami.

Je to dôležité hlavne preto, aby občania nemuseli behať po úradoch. Keď niekto príde z týždňovky domov, môže cez víkend zavolať členovi komisie a spýtať sa, čo sa deje s jeho pozemkom.

Ako bude celý proces vyzerať?

Prvé dva roky budú hlavne administratívne. Už teraz prebieha vytýčenie obvodu pozemkových úprav. Robí to Geodézia Žilina. Geodeti osádzajú do zeme značky a presne vytýčia celé územie.

Potom budú robiť polohopis a výškopis. Budú zakresľovať existujúce cesty, ktoré si ľudia za tie roky vytvorili sami. A to je dôležité, pretože keď si ľudia niekde prirodzene vytvorili cestu, asi ju tam chcú mať aj do budúcna.

Nasleduje mravenčia robota. Treba zistiť pri každom vlastníkovi, koľko má metrov štvorcových, kde ich má, akú majú hodnotu, bonitu. A to pri približne 1900 vlastníkoch v celej obci.

Každému potom príde domov oznámenie, s akou výmerou a hodnotou vstupuje do pozemkových úprav.

Ľudia sa často boja, že prídu o svoje pozemky. Je na to dôvod?

Nemusia sa báť. S každým vlastníkom sa okresný úrad minimálne dvakrát osobne stretne. Nie je to o tom, že by komisia niečo rozhodovala za nich.

Účelom je hlavne scelovanie pozemkov. Dnes máme parcely, ktoré majú napríklad 400 metrov štvorcových a je tam 20 spoluvlastníkov. S takým pozemkom sa prakticky nedá nič robiť.

Výsledkom bude, že človek dostane jeden konkrétny pozemok so svojou výmerou. Bude presne vedieť, čo je jeho, a ku každej parcele bude vytvorená aj prístupová cesta.

Pomôže to aj rozvoju obce?

Určite áno. Pozemkové úpravy vytvoria predpoklad pre individuálnu bytovú výstavbu, predaj pozemkov či jednoduchšie nakladanie s majetkom.

Keď má pozemok dvadsať vlastníkov, je veľmi ťažké sa dohodnúť. Takto sa to zjednoduší.

Pomôže to aj poľnohospodárom. Dnes, keď chce niekto čerpať dotácie, potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov. Ak budú pozemky scelené, všetko bude jednoduchšie.

Celý proces je naplánovaný približne na päť až sedem rokov.

Veľa sa hovorí aj o revitalizácii centra obce. Čo všetko pripravujete?

Chcem pochváliť poslancov, že sme sa konečne dohodli a odsúhlasili vypracovanie projektovej dokumentácie. Už som poslal objednávku.

V centre plánujeme viac objektov – premostenie, amfiteáter, tržnicu a ďalšie veci. Ako prvé chceme realizovať premostenie.

Keď som pred rokom dostal štúdiu, odhadovaná hodnota bola okolo 440-tisíc eur. Dnes už sme možno na pol milióne.

Od vypracovania projektovej dokumentácie, po vydanie stavebného povolenia, uplynie asi 1,5 roka. Rátam s tým, že na budúci rok cez leto by sme mohli mať stavebné povolenie. Ale dôležité je pripraviť všetko tak, aby obec mala vytvorené podmienky na realizáciu.

Dajú sa na takéto projekty získať eurofondy?

Na revitalizáciu centier obcí už veľmi nie. Ak aj nejaké výzvy sú, väčšinou sa týkajú menších alebo znevýhodnených obcí.

Takže počítame s tým, že časť budeme financovať z vlastných zdrojov a časť cez úver. Podobne sme riešili aj kultúrny dom.

Tento rok nám končí úver na kultúrny dom, budúci rok aj na domov dôchodcov, takže sa nám uvoľní priestor.

Tento rok chcete robiť aj nový chodník v centre?

Áno. Ten projekt sme mali pripravený ešte v roku 2016 za asi 150-tisíc eur. Dnes je cena okolo 225-tisíc.

Minulý rok sme ho chceli robiť, ale naskytla sa príležitosť kúpiť dôležitý pozemok v centre obce za 150-tisíc eur, takže chodník musel počkať.

Teraz už verím, že v lete by sme mohli začať.

Obec postupne rozširuje aj kamerový systém. Prečo?

Kvôli bezpečnosti. Máme systém na 16 kamier. Pôvodne sme mali päť, teraz sme pridali ďalšie štyri.

Pokryté máme centrum obce, cintorín, zberný dvor. Postupne chceme doplniť ďalšie lokality.

Nie sú to lacné veci, preto každú kameru zvažujeme. Ale pri obecnom úrade, zdravotnom stredisku či zbernom dvore sa pohybuje veľa ľudí a sú tam aj hodnotné veci, takže je dobré mať prehľad.

Veľkou témou je aj rekonštrukcia telocvične. Tam ste mali veľmi krátky čas na podanie projektu.

To bol doslova šibeničný termín. Výzva bola vyhlásená vo februári a uzávierka bola o dva mesiace.

Za ten čas sme museli stihnúť projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie aj verejné obstarávanie. A poskytovateľ chcel mať už aj vybraného dodávateľa.

Bol to obrovský výkon. Projektanti, rozpočtári, energetické certifikáty, všetky tie papiere. To sú doslova šanóny dokumentov.

Ale podarilo sa nám to. Aj vďaka projektantovi, ktorý povedal, že to stihne nakresliť. A naozaj to stihol.

Spomínali ste aj problémy s eurofondami pri školskom ihrisku.

To bola poriadna skúška nervov. Projekt sme mali pripravený už dávnejšie, ale viackrát nám žiadosť zamietli.

Nakoniec sme dostali peniaze. Lenže medzitým sa prestal vyrábať pôvodný typ umelého trávnika. Tak sme museli projekt prerobiť.

Nový trávnik bol modernejší, dali sa tam aj ďalšie športy, pridali sme basketbalové koše, siete a podobne.

Rozdiel v cene bol asi 25-tisíc eur, čo sa zdalo v poriadku, pretože zákon povoľuje dodatky do 15 percent.

Lenže Úrad pre verejné obstarávanie to počíta iným spôsobom. A zrazu hrozilo, že prekročíme limit a obec bude musieť vrátiť okolo 100-tisíc eur.

Tri mesiace som poriadne nespal.

Nakoniec to dopadlo dobre. Vyšlo to na 14,5 percenta a ÚVO potvrdilo, že zákon porušený nebol. Ihrisko je dnes hotové a deti ho už pomaly využívajú.

Veľa riešite aj obecné bytovky. V akom sú stave?

Máme v horách 20-bytový dom, ktorý bol v zlom stave. Už sme tam robili hydroizolačné opatrenia, ale bytovka potrebuje zásadnú rekonštrukciu.

Podali sme žiadosť na Štátny fond rozvoja bývania približne na 400 až 500-tisíc eur.

Cieľom je dosiahnuť viac než 60-percentnú úsporu energií. Ľuďom sa to síce premietne do nájmu, ale zároveň by mali výrazne ušetriť na energiách.

Bytový dom je majetkom obce a je našou povinnosťou starať sa oň.

Chcete stavať aj nové byty?

Určite áno. Počty obyvateľov klesajú a mladí ľudia odchádzajú tam, kde nájdu bývanie.

Ak im bývanie neponúknete, odídu inde.

Rozmýšľame nad výstavbou ďalšej bytovky. Zvažujeme viac lokalít aj rôzne modely financovania.

Dobrá skúsenosť bola napríklad pri zdravotnom stredisku, kde investor postavil deväť bytov a rovno ich predal. Ľudia tu zostali bývať a obec už nemá starosti so správou.

Problémy máte aj v ďalšej bytovke?

Áno, máme aj 40-bytový dom, kde sú staré okná, nezateplená budova a problémy s kotlami.

Atmosférické kotly sa už prakticky nevyrábajú a nové kondenzačné potrebujú úplne iný komínový systém.

Takže nestačí vymeniť kotly. Musíme prerobiť aj komíny.

Projektovú dokumentáciu už máme pripravenú a počas leta chceme začať aspoň s jedným alebo dvoma vchodmi. Postupne chceme zrekonštruovať celý objekt.

Zdroj fotografií: Obec Štiavnik

Sledujte nás na Facebooku! Prinášame aktuálne spravodajstvo o dianí v samospráve, ľuďoch na dvore, na ulici, v školskej lavici, na úrade, športoviskách či javiskách… jednoducho o všetkom, čo sa deje na Hornom Považí!

spot_img

Najnovšie

Stupné za štyri roky investovalo do kultúrneho domu, mosta aj rozvoja bývania

Rekonštrukcia kultúrneho domu s obecným úradom, oprava mosta ponad Papradnianku či úpravy areálu amfiteátra. Stupné sa v uplynulých štyroch rokoch venovalo viacerým investíciám, popri ktorých však rieši aj náklady na prevádzku materskej školy a udržiavanie spoločenského života v obci.

Darujte oblečenie, ktoré ešte poslúži. Farská charita Papradno pripravuje jesennú burzu

Máte doma oblečenie, ktoré už nenosíte, no stále môže niekomu urobiť radosť? Farská charita Papradno organizuje jesennú burzu oblečenia s názvom Burzu oblečenia – Posuň to ďalej. Zapojiť sa môžete darovaním oblečenia aj návštevou samotnej burzy.

Horný Hričov investoval do ciest, kaplnky aj športu. Čaká ho obnova úradu a rozšírenie škôlky

Opravené cesty, nové polopodzemné kontajnerové stojiská, zrekonštruovaná kaplnka či moderné multifunkčné ihrisko. Horný Hričov v uplynulých rokoch investoval do obecného majetku aj verejných priestorov. V ďalšom období chce obnoviť budovu obecného úradu, rozšíriť materskú školu a vybudovať nové zázemie pre športovcov. Viaceré z pripravovaných projektov budú závisieť od dostupných dotácií a možností obecného rozpočtu.

Žilinská stavebná škola otvorí dvere verejnosti. Mladí stavbári predvedú svoje zručnosti

Kam po základnej škole? Žiaci aj rodičia môžu spoznať stavebné odbory priamo v praxi. SOŠ stavebná v Žiline pripravuje Deň otvorených dverí, ktorý doplní 16. ročník medzinárodnej súťaže Mladý stavbár 2026.

Od ihrísk až po školu. Lietava za štyri roky menila obec krok za krokom

Lietava, Lietavská Závadka aj Majer prešli za uplynulé štyri roky viacerými zmenami. Obec investovala do budov, ihrísk, ciest, bezpečnosti aj infraštruktúry.

SOŠ Dopravná – Škola, kde sa doprava neučí iba z učebníc. Žiaci si skúšajú techniku, autá aj reálny svet

Stredná odborná škola dopravná v Žiline má v súčasnosti 467 žiakov a ponúka viacero ciest, ako sa pripraviť na budúce uplatnenie v doprave, technike či ekonomike. Riaditeľka školy Ing. Mária Vítová, PhD., MBA, v rozhovore približuje, komu je škola určená, čo všetko si v nej môžu žiaci vyskúšať a prečo podľa nej nemusia deviataci svoju budúcnosť poznať už pri výbere strednej školy.