V Divadle Jána Palárika v Trnave sa konal 17. ročník študentskej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, kde sa stretlo vyše 40 mladých ľudí zo slovenských regiónov aj zo Slovinska. Podujatie organizovalo Občianske združenie Nenápadní hrdinovia spolu s Konfederáciou politických väzňov Slovenska a s podporou Nadácie Konrada Adenauera. V tomto ročníku sa podarilo posilniť regionálnu viditeľnosť aj vďaka spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom.
Študenti predstavili sedemnásť výnimočných prác, ktoré vznikli počas niekoľkomesačného výskumu. Každý tím sa rozhodol zachytiť osobný príbeh človeka, ktorý v časoch komunistického režimu musel zápasiť o vieru, slobodu alebo ľudskú dôstojnosť.
Významný hlas zo Žiliny
Gymnázium na Varšavskej ceste v Žiline má v tomto projekte svoje pevné miesto. Profesorka Alica Virdzeková sprevádza študentov už roky a vidí v ich práci hlboký význam:
„Naša škola je v projekte Nenápadní hrdinovia zapojená už 15 rokov. Napísali sme 98 prác do dnešného dňa vrátane tohto ročníka. Tradícia je to veľká, škola podporuje všetky aktivity, ktoré sa týkajú mimoškolskej činnosti.“
Podľa nej projekt nie je len školská úloha:
„Niektorí to robia, pretože chcú dobrú známku z dejepisu. Ale sú aj takí, ktorí to robia dva, tri roky a prídu na to, že im to niečo dá. Naučia sa pracovať s literatúrou, chodiť do archívu, prezentovať – a všetko to zúročia v živote.“
Stretnutia s pamätníkmi sú kľúčové. Mnohí z nich už nežijú, a ich hlasy by bez študentov mohli zmiznúť. Virdzeková to komentuje takto:
„Keď počujú od tých, ktorí boli v 50-tych rokoch odsúdení, v akých podmienkach prežili väzenie či výsluchy, poviem im, že nemajú nárok sa na niečo sťažovať. Myslím si, že je to prínosné pre všetkých.“
Sedemnásty ročník konferencie ukázal, že tému minulosti mladí berú vážne — dokonca aj vtedy, keď ich okolie tvrdí opak.
„Často sa však stretávame s nepochopením. Rodiny pamätníkov si neželajú, aby ich mená a príbehy boli verejne zverejňované. Hovoria, že mladá generácia nemá záujem. Ale to nie je pravda – mladí záujem majú,“ hovorí profesorka a pripomína slová Jána Neupauera:
„To, čo nie je zaznamenané, ako keby sa nestalo. Tí ľudia zomierajú, my starneme – a otázka je: čo po nás zostane a čo zostane po nich?“
Konferencia ako živé svedectvo
Konferencia v Trnave nie je iba akademická súťaž. Je to stretnutie mladých s minulosťou, dialóg medzi generáciami a pripomienka, že história sa skladá nie len z veľkých mien, ale aj z tichých, nenápadných hrdinov.
Študentské práce nesú odkaz viery, odvahy a úcty k ľudskej dôstojnosti.
Toto sú ocenené práce žilinských gymnazistov:
Zlaté pásmo:
- Nezlomná (Život sestry Nikolaje) – Terézia Bieliková, Veronika Horváthová
- Od Strážskeho po Jáchymov (Príbeh Ondreja Lofaja) – Richard Suďa, Mária Klára Čapkovičová
- Žena, ktorá sa nebála veriť – Helena Slocíková, Simona Kantoríková
- Svetlo viery v temnote komunizmu (Príbeh Andreja Filipeka) – Jakub Filek, Rebeka Jurigová
Strieborné pásmo:
- Príbeh saleziána Ferdinanda Kubíka – Ivana Dologová, Eliška Chytilová
- Životný príbeh Etely Ocílkovej – Ester Tereňová
- V tieni komunizmu (Príbeh Štefana Macuru) – Petra Bujňáková, Hana Hagarová
- Životný príbeh Jozefa Kutarňu – Viktória Suďová, Nikola Kubíková
