spot_img

Slováci platia u lekárov poplatky. Prieskum ukázal, kde si pýtajú najviac

Viac ako 40 percent pacientov na Slovensku muselo pri návšteve lekára zaplatiť. Špecialisti si pýtajú v priemere 20 eur, všeobecní lekári okolo jedenásť. Najviac platia Bratislavčania, najmenej ľudia z východu.

Slováci si pri návšteve lekára čoraz častejšie siahajú do peňaženky. Podľa prieskumu Ministerstva zdravotníctva, ktorý zverejnila televízia Markíza, viac ako 40 percent pacientov priznalo, že pri vyšetrení museli zaplatiť poplatok.

Najčastejšie ide o špecialistov, kde priemerná suma dosahuje okolo 20 eur. U všeobecných lekárov je to o niečo menej – približne 11 eur.

Rozdiely medzi regiónmi sú však výrazné. Najvyššie poplatky si pýtajú lekári v Bratislavskom kraji – v priemere 26 eur. Naopak, najmenej platia pacienti v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde poplatok vychádza asi na 15 eur.

Ak sa k tomu pripočítajú aj rôzne ročné poplatky, suma, ktorú Slováci nechávajú v ambulanciách, je obrovská. Podľa odhadov ministerstva ide až o 360 až 410 miliónov eur ročne.

Rodičia za vyšetrenia svojich detí zaplatia priemerne 53 eur ročne, dospelí 69 eur a seniori dokonca okolo 105 eur.

Niektoré zdravotnícke zariadenia zavádzajú aj vlastné poplatky. Ako upozornila Markíza, Nemocnica Milosrdní bratia v Bratislave nedávno spustila 30-eurový ročný poplatok za takzvané nemedicínske služby. Peniaze majú podľa nemocnice smerovať na administratívu, organizáciu návštev a zlepšenie komfortu pacientov.

Problémom je, že ministerstvo zdravotníctva vo svojich pokynoch jasne uvádza, že vyšetrenie sa takýmto poplatkom nesmie podmieňovať. O stanovisko nemocnice sa televízia pokúsila, no vedenie zariadenia bolo neprítomné.

„Poplatkové eldorádo nám prerastá cez hlavu,“ hovorí Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov. „Mnohí dnes musia zvážiť, či si kúpia chlieb, alebo pôjdu k lekárovi.“

Zdroj ilustračných fotografií freepik.com

Lekári však tvrdia, že náklady na prevádzku prudko rastú a štát im neprepláca ani bežné výkony tak, ako by mal. Ak sa situácia nezmení, obávajú sa, že ambulancie budú buď zvyšovať poplatky, alebo postupne zaniknú.

spot_img

Najnovšie

Stupné za štyri roky investovalo do kultúrneho domu, mosta aj rozvoja bývania

Rekonštrukcia kultúrneho domu s obecným úradom, oprava mosta ponad Papradnianku či úpravy areálu amfiteátra. Stupné sa v uplynulých štyroch rokoch venovalo viacerým investíciám, popri ktorých však rieši aj náklady na prevádzku materskej školy a udržiavanie spoločenského života v obci.

Darujte oblečenie, ktoré ešte poslúži. Farská charita Papradno pripravuje jesennú burzu

Máte doma oblečenie, ktoré už nenosíte, no stále môže niekomu urobiť radosť? Farská charita Papradno organizuje jesennú burzu oblečenia s názvom Burzu oblečenia – Posuň to ďalej. Zapojiť sa môžete darovaním oblečenia aj návštevou samotnej burzy.

Horný Hričov investoval do ciest, kaplnky aj športu. Čaká ho obnova úradu a rozšírenie škôlky

Opravené cesty, nové polopodzemné kontajnerové stojiská, zrekonštruovaná kaplnka či moderné multifunkčné ihrisko. Horný Hričov v uplynulých rokoch investoval do obecného majetku aj verejných priestorov. V ďalšom období chce obnoviť budovu obecného úradu, rozšíriť materskú školu a vybudovať nové zázemie pre športovcov. Viaceré z pripravovaných projektov budú závisieť od dostupných dotácií a možností obecného rozpočtu.

Žilinská stavebná škola otvorí dvere verejnosti. Mladí stavbári predvedú svoje zručnosti

Kam po základnej škole? Žiaci aj rodičia môžu spoznať stavebné odbory priamo v praxi. SOŠ stavebná v Žiline pripravuje Deň otvorených dverí, ktorý doplní 16. ročník medzinárodnej súťaže Mladý stavbár 2026.

Od ihrísk až po školu. Lietava za štyri roky menila obec krok za krokom

Lietava, Lietavská Závadka aj Majer prešli za uplynulé štyri roky viacerými zmenami. Obec investovala do budov, ihrísk, ciest, bezpečnosti aj infraštruktúry.

SOŠ Dopravná – Škola, kde sa doprava neučí iba z učebníc. Žiaci si skúšajú techniku, autá aj reálny svet

Stredná odborná škola dopravná v Žiline má v súčasnosti 467 žiakov a ponúka viacero ciest, ako sa pripraviť na budúce uplatnenie v doprave, technike či ekonomike. Riaditeľka školy Ing. Mária Vítová, PhD., MBA, v rozhovore približuje, komu je škola určená, čo všetko si v nej môžu žiaci vyskúšať a prečo podľa nej nemusia deviataci svoju budúcnosť poznať už pri výbere strednej školy.