Bol to významný koncert? Vy ste dirigentom symfonického orchestra Konzervatória v Žiline?
Áno, presne tak. Vždy v prvom polroku nám ŠKO Žilina poskytne priestory a termín pre koncert nášho orchestra s naším programom. V druhom polroku potom umožnia vybraným absolventom odohrať absolventský koncert s ich orchestrom v rámci abonentného cyklu. Väčšinu ostatných koncertov máme v našej sále na Konzervatóriu.
Ako sa vyberajú sólisti na tento koncert?
Na základe výberových prehrávok. Prihlásiť sa môžu študenti z rôznych oddelení – hráči na nástrojoch aj speváci. Porota ich ohodnotí a tí, ktorí získajú dostatok bodov, postupujú. Väčšinou vyberieme dvoch, niekedy troch. Tento rok uspela speváčka Ninka Molnárová, trubkár Peťo Hrnčirík a huslista Rasťo Kaličák. Všetci sú študenti absolventského ročníka.
Keď už viete, čo budú hrať, ako skladáte celý program?
Keď viem repertoár sólistov, dramaturgicky to doplním tak, aby koncert pôsobil ako celok. Tento rok som pridal Rossiniho overtúru z opery Barbier zo Sevily a na záver sme hrali prvú Beethovenovu symfóniu.
Sála bola vypredaná. Čím to podľa vás je?
Áno, vypredalo sa to. Ľudí láka vidieť, ako hrajú mladí študenti. Program bol atraktívny a sólisti veľmi kvalitní. A, samozrejme, je tam aj určitá zvedavosť.
Je to bežné, že koncerty konzervatória bývajú vypredané?
Ťažko povedať. Som tu druhý rok, skôr to budem vedieť zhodnotiť po dlhšom čase. Ale Žilina je kultúrne mesto a ŠKO má dlhú tradíciu v prezentovaní kvalitnej klasickej hudby. Robia projekty so súčasnou aj klasickou hudbou, spolupracujú s výbornými dirigentmi a sólistami. Myslím, že dopyt po koncertoch tu stále je. A zaujímavý je aj fakt, že hrajú mladí ľudia.
Spomínali ste, že sólisti sú absolventi. Znamená to, že práve končia školu?
Áno, sú v absolventskom ročníku. V decembri majú prehrávky, aby si vybojovali svoj absolventský koncert v ŠKO. Tí, ktorí nepostúpia, hrajú u nás v sále konzervatória. Tento rok však chystáme novinku – spojíme náš orchester so symfonickým orchestrom Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Taká malá „družba“. Koncerty budú u nich, aj u nás v Žiline, znovu v DU Fatra.
Vy ste predtým pôsobili v zahraničí. Kde presne?
Takmer 21 rokov som žil v Holandsku, v Haagu. Po ukončení štúdia dirigovania v Bratislave som sa chcel naučiť jazz, tak som šiel študovať jazzový klavír do Haagu. Doštudoval som a zostal som tam – a zrazu prešlo 20 rokov.
Čo vás priviedlo späť?
Postupne to rozhodnutie dozrievalo. S manželkou sa nám narodila dcérka, a tak sme začali uvažovať o návrate. Ale keď máte dobrú prácu, nie je to jednoduché. Ja som pracoval v hudobnom divadle, bol som zodpovedný za všetko hudobné dianie. Bola to dynamická, rôznorodá práca. No potom prišla pandémia, všetko sa zavrelo a my sme si povedali – teraz je ten moment. A tak sme už šiesty rok späť na Slovensku.
Čo všetko učíte na konzervatóriu?
Učím hru na klavíri – povinný klavír, intonáciu a sluchovú analýzu, základy dirigovania. Vediem symfonický orchester a mám delené skúšky s big bandom – tam pracujem s rytmickou sekciou. Je to rozmanitý úväzok, ale mne to vyhovuje. Baví ma prepínať medzi jazzom, klasikou aj teóriou.
Po rokoch v zahraničí – ako hodnotíte úroveň našich študentov?
Talent je všade – aj v zahraničí, aj tu. Máme veľmi šikovných mladých ľudí. Systém je iný, niektoré veci mi viac vyhovovali v Holandsku, iné sa mi páčia tu. Tam je tradícia dlhšie zaužívaná a pružnejšie sa prispôsobujú dobe, čo je dnes veľmi dôležité.
Dnešná generácia potrebuje širší záber. Nestačí ovládať len jeden štýl, konkurencia vo svete je obrovská. Uživiť sa iba klasickou hudbou je veľmi ťažké. Aj orchestre sú plné a dostať sa do nich je náročné. Preto je dobré vedieť fungovať v rôznych žánroch alebo si vytvoriť vlastné projekty.
Dokážu sa študenti žilinského konzervatória dostať aj na zahraničné vysoké školy?
Štatistiku nemám, ale viem, že mnohým sa to podarilo. Je to individuálne – závisí od nastavenia, cieľov, ochoty ísť za svojím. Mne osobne pomohlo, že som nepozeral späť. Jednoducho som išiel dopredu, skúšal konzervatóriá, potom Graz, napokon Haag. Chcel som zažiť niečo nové.
Ako sa vám pracuje s orchestrom?
Výborne. To už nie sú deti, ale mladí ľudia, ktorí vedia, čo chcú. Spätná väzba je veľmi dobrá, vidím, že ich to baví. Orchester je predmet – musia na tom makať. Veľmi pomáhajú pedagógovia jednotlivých nástrojov, ktorí so študentmi cvičia orchestrálne party. To nie je sólová hra. Tu musíte sledovať intonáciu, rytmus, súhru, dynamiku. Je to kolektívna práca.
A medzi tým všetkým majú teóriu, hlavný nástroj, projekty… Je toho dosť. O to viac si cením, že to zvládajú.
Ako hodnotíte koncert, ktorý ste teraz odohrali?
Podľa reakcie publika veľmi dobre. Ja mám svoj štandard, pod ktorý nechcem ísť. Ale toto je kolektívne dielo – vedenie školy, pedagógovia, študenti. Ja môžem len viesť. Oni musia zahrať. Pre mňa osobne to bola výzva – zahrať celý program s orchestrom, ktorý sa stále obmieňa. Šiestaci odchádzajú, druháci prichádzajú, jadro je spolu tri-štyri roky. A my sme to zvládli za necelé tri mesiace prípravy.
Akí boli sólisti?
Zaslúžene tam boli. Odohrali skvelý koncert. Majú na to. Bolo počuť ich úroveň – technickú aj interpretačnú. Sólista je do istej miery dirigent – sú pasáže, kde dirigent ide podľa neho. Musia byť na jednej vlnovej dĺžke. A toto zvládli veľmi dobre.
O zhodnotenie koncertu, aj výkonu troch sólistov, sme požiadali riaditeľku konzervatória Zuzanu Priečinskú
„Koncert symfonického orchestra Konzervatória mal vysokú profesionálnu úroveň a potvrdil pripravenosť žiakov pre náročnú úlohu, hrať v takomto veľkom súbore.“
„Za to patrí vďaka všetkým pedagógom a samozrejme dirigentovi, ktorý svojím nasadením počas skúšok i koncertu znovu dokázal žiakov inšpirovať a priviesť k takémuto výsledku,“ uviedla riaditeľka.
Podľa nej skutočnosť, že orchester konzervatória je schopný odohrať koncert v Dome umenia Fatra pred širokou verejnosťou je dôkazom jeho kvality, talentu žiakov a výbornej práce dirigenta.
Sólisti na koncerte boli žiaci 6. ročníka. všetci traja predviedli muzikálny a technicky veľmi dobre zvládnutý program.
„Každý rok vidíme na výkonoch žiakov, aké dôležité sú 5. a 6. ročník konzervatória. Študenti umelecky i technicky dozrievajú a odchádzajú tak na vysoké školy pripravení naozaj samostatne pracovať a zdokonaľovať sa. Všetci traja majú pred sebou ešte náročné skúšky posledného ročníka, prijímacie skúšky na vysoké školy, tak im budeme držať palce do ďalšieho štúdia,“ zhodnotila na záver Zuzana Priečinská.
Zdroj fotografií: Facebook / Štátny komorný orchester Žilina (Slovak Sinfonietta)
